Ako sa charakter učiteľa zrkadlí v charaktere študenta

Vráťte sa v myšlienkach do čias štúdia na strednej škole. Vybavujete si svojich učiteľov? Pamätáte si všetkých rovnako silno? A čo presne si pamätáte?

Mne sa živo vybavujú viacerí ľudia, no na niektorých si nespomínam vôbec. A pamätám si rôzne veci. Pekné aj tie menej pekné. Najčastejšie sa mi vynára skôr nejaký pocit ako konkrétne informácie. Nespomeniem si už na množstvo faktov, ktoré sme si vypočuli, ale vybaví sa mi, ako som sa na hodinách cítila. Vybaví sa mi učiteľ, nie obsah. A atmosféra. Smiech alebo strach, obdiv, nuda, neodbornosť, vášeň, vzťahy. Vy to máte ako?

Čo robí školu dobrou? Alebo má otázka znieť inak...

Papier alebo webová stránka znesú všetko. Dočítame sa o tom, aký je interiér školy, technické vybavenie, aké množstvo krúžkov škola ponúka, že sa učí blokovo a projektovo, že sa u žiakov budujú životné zručnosti, … Vízia je dôležitá a každá z vymenovaných vecí by v dobrej škole mala byť. A ešte množstvo iných. Ale otázka je, či sa to všetko aj naozaj deje, alebo sú to len frázy, ktoré proste „patria“ na web. Kto to všetko do tej školy prináša? Kto je za tým všetkým? S kým sa žiak v škole stretáva? Kto sú ľudia, ktorí s ním budú tráviť čas, vzdelávať ho a formovať jeho názory?

Žiak trávi v škole veľa hodín z dňa. Tam sa odohráva jeho život. A je mimoriadne dôležité, čo vidí a zažíva. Úctu, pomoc, milé slová, spoluprácu, slušné správanie, optimizmus, odbornosť, kvalitu, rešpekt atď. alebo niečo iné. Ak chceme apelovať napríklad na konzumáciu ovocia, nie je nič lepšie, ako stretnúť cez prestávku učiteľa s jablkom. Ak chceme vyžadovať dodržiavanie pravidiel, mal by aj učiteľ chodiť na hodiny včas. Reči o zdravom životnom štýle a ekologickom nastavení sú uveriteľnejšie od učiteľa, ktorý príde do školy na bicykli.

Nie je to len o učive

Čo je teda to, čo si žiak odnesie zo štyroch rokov, keď sa s učiteľom stretáva? Zapamätá si konkrétne informácie, poznatky? Vyučovacích predmetov je veľa a naozaj je nepravdepodobné, aby sme si dlhodobo všetko pamätali. Je to aj zbytočné. Každý z nás sa po strednej škole vyberie iným smerom, špecializuje sa. Čo v nás však zostane dlho, sú postoje, ktoré nám učiteľ ukáže. Bol odborníkom v svojom predmete? Učil s vášňou? Bolo cítiť jeho lásku k predmetu? Ako s nami komunikoval? Mal k nám vzťah? Vedel o nás aj niečo iné ako naše známky? Mal pochopenie pre nás a to, čím sme vtedy žili? Vedeli sme my o ňom, aké sú jeho životné hodnoty? Dokázal nám ich sprostredkovať počas učenia? Venoval sa nám aj mimo vyučovacej hodiny?

Mnoho ľudí mi hovorí, že mali radi nejaký predmet, alebo že si z neho dokonca doteraz veľa pamätajú, hoci sa mu od strednej školy nevenovali. A to len preto, že mali radi učiteľa tohto predmetu. Na druhej strane počula som množstvo príbehov, kde učiteľ dokázal nejaký predmet dokonale znechutiť. Mnoho mladých ľudí odchádza zo strednej školy s nabúraným sebavedomím, s pocitom, že nič nedokážu, dokonca sa možno rozhodnú pre nesprávnu vysokú školu alebo zamestnanie, lebo neveria, že by mohli zvládnuť to, po čom túžia.

Vízia školy a dôležité hodnoty by sa mali zrkadliť v osobnosti učiteľa

Učiteľ by mal byť v prvom rade osobnosťou. Človekom s hodnotami, postojmi, názormi, chybami, talentami. Ak chceme vzbudiť lásku študentov k nejakému predmetu, tak by ho jeho učiteľ mal učiť odborne a s vášňou. Ak chceme, aby mali študenti nastavenie na prácu a rast, tak by im mal učiteľ ukázať, že na sebe treba neustále pracovať, že je normálne robiť chyby, učiť sa, bojovať, niečo pokaziť a znova ísť ďalej. Ak chceme vychovať ľudí s názorom, tak by mali v škole zažiť kultivované diskusie o hodnotách, o svete. Mali by zažiť, že mať iný názor je v poriadku. Že sa dá vecne a slušne argumentovať a rešpektovať tých, ktorí majú názor iný. Ale tiež by sa mal vidieť, že sa treba jasne postaviť voči násiliu, šikane, porušovaniu pravidiel. A ešte humor. Ten je dôležitý, pomáha. Vedieť sa zabaviť na sebe, na situáciách, ktoré sa dejú, povzniesť sa nad realitu. To by sme študentov mali naučiť.

Niekedy je ťažké vtesnať toto všetko napríklad do témy „rovnice.“ Učiteľ by mal preto striehnuť na momenty, keď sa študenti niečo pýtajú, aj keď to nesúvisí s predmetom. Ak parafrázujem prof. Hejného, tak túžba vzdelávať by nemala prevýšiť túžbu vychovať. Spomeňte si na svojich učiteľov. Čím vás zaujali? Možno to bol práve rozhovor na školskom výlete, alebo ochota zorganizovať triedny večierok. Alebo s vášňou odučená hodina plná podnetných otázok a výziev.

Byť sprievodcom detí je privilégium, ktoré si treba vážiť

Obdobie na strednej škole je pre študentov veľmi formujúce. Vtedy si robia svetonázor, upevňujú sa v hodnotách, postojoch. A to by mal mať učiteľ na mysli neustále. Možno to mnohým učiteľom pripadá priveľmi zodpovedné a majú pocit, že musia byť dokonalí. Tak sa radšej „schovajú“ za svoj predmet a tvária sa, že svet za dverami školy neexistuje. Študenti však vedia, že ten svet tam je. Žijú v ňom už teraz, objavujú ho a pripravujú sa na to, ako do neho naplno vykročia. A ak dospelí komunikujú s mladými ľuďmi partnersky, ak študent cíti, že „dospelákovi“ na ňom naozaj záleží a rešpektuje ho, tak je šanca, že nás študent pozve do svojho sveta a dovolí nám sprevádzať ho. Vážme si tú možnosť, že môžeme byť pri tom. Úplne stačí byť ľudský so všetkým, čo k tomu patrí.

Majka Boledovičová | metodička

Po štúdiu matematiky a telesnej výchovy na FMFI UK ostala ešte tri roky na doktorandskom štúdiu na katedre didaktiky matematiky. V spoločnosti Exam strávila po štúdiu niekoľko rokov, kde sa venovala najmä tvorbe úloh z matematiky na prijímacie skúšky na stredné a vysoké školy. Svoje dlhoročné skúsenosti s prácou s mládežou cez korešpondenčné semináre zúročila pri zakladaní základnej školy Felix, kde pôsobila päť rokov, istý čas aj na pozícii riaditeľky školy. Momentálne učí deviatakov v CZŠ Narnia a venuje sa učiteľkám ako metodička matematiky.

S otázkou „Načo mi toto bude?“ sa stretávam pri učení takmer denne. Dávať vzdelávaniu zmysel, prepájať teóriu čo najviac s praxou, pripraviť mladých ľudí aspoň na časť vecí, ktoré ich v reálnom živote čakajú, počúvať ich, čo chcú a to všetko moderne, tvorivo, akčne a s nadšením, to je to, čo ponúka Lýceum. Zároveň vnímam veľkú potrebu vzniku školy, ktorá sa bude snažiť reagovať na dnešnú dobu, na svet, ktorý je rýchly a plný informácií a na svet, ktorý ešte len bude.